V piatok , 14.10. 2011 , sa celá škola ozývala veselým štebotom detí viac ako inokedy. Čím to asi bolo? Hádam tým ,že bol piatok? Ale nie! Keby ste sa započúvali do detských rozhovorov, počuli by ste takéto vety:
,, Máš ?“
,, Mám!“
,, Aj ja mám . Pozri , aké krásne!“
,,Aj mne rodičia kúpili!“
Ale našli sa aj žiaci , ktorí smutne krútili hlavami.
,,My sme už nezohnali, všetky vykúpili!“
Ale čo ??? No predsa kriedy! Dnes sa má kresliť na asfalt obľúbená rozprávková postava. Čo by to však bola za škola, kde nieto kried. Staré zásoby ,ktoré nepoužívame, lebo máme krásne keramické tabule , dostali smutné deti. A hneď všetko žiarilo. Aj to slniečko , hoci jesenné , zubaté , sa na nás krásne usmievalo. Asfaltová cesta už nebola jednofarebne smutná. Hrala všetkými farbami. A verte, že ani tá najprísnejšia porota ,by nevybrala len jednu najkrajšiu kresbu. Veď presvedčte sa sami...
Napísala: MGR. D.Brndiarová