O škole >>

Vývoj školstva v Klenovci

1614 – 2004

    Prvé záznamy  o vývoji školstva v Klenovci sú zachytené v najstarších školských kronikách, záznamoch kňazov a učiteľov. Na základnej škole sa nachádzajú spisovné materiály z oblasti vývinu školstva od roku 1858. Písané sú česky, (bibličtinou), maďarsky i v Štúrovej slovenčine. V zachovalých dokumentoch je uvedené, že v roku 1614 bola v Klenovci založená ľudová škola evanjelická AV s jednou triedou. Do roku 1898 mala už 5 ročníkov. V každom ročníku mali triedu chlapcov a triedu dievčat. Jej prvým učiteľom bol Juraj  Štrubňanský. Teda v tomto roku si pripomíname 390. výročie vzniku školstva v našej obci.

    V čase maďarizácie uhorská vláda naliehala na klenovskú evanjelickú cirkev v snahe vytvoriť maďarskú štátnu ľudovú školu. Cirkev odolala nátlaku, následkom čoho Rima-muránsko-šalgotarijánska spoločnosť v roku 1885 založila maďarskú školu, ktorá po krátkom čase však zanikla. V roku 1908 bola založená detská opravovňa, cieľom ktorej bolo odnárodnenie detí slovenských rodín. V roku 1914 bola založená v poradí druhá maďarská trojtriedna štátna ľudová škola, trvala do roku 1918. Navštevovali ju deti zamestnancov Rima-muránskej spoločnosti a deti židovských obchodníkov.

    Po rozpade Rakúsko – Uhorska prevzal školu Československý štát. V novej štátnej ľudovej škole vyučovať sa začalo školským rokom 1919/1920. V kronike je uvedené, “Zo školy sa ozývala slovenčina, slovenský spev, modlitba i mrav“. Za učiteľov boli vyhlásení bratia Ján a Pavel Moncoľovci, rodáci z Klenovca. Detská opravovňa v roku 1922 bola zrušená. Jej budovu prevzala štátna ľudová škola (budova dnešného domu dôchodcov). V roku 1923 bola zriadená učňovská škola navštevovalo ju 35 žiakov. Najpočetnejšie zastúpenie mali učni obuvníckeho remesla. V roku 1925 bola uzákonená sedemročná povinná

Školská dochádzka. Došlo ku kooperácii medzištátnou a cirkevnou školou. Cirkevná škola prevzala ročníky 1 – 4, štátna škola ročníky 5 – 7. V triedach bolo 70 až 80 žiakov. Starí cirkevní učitelia ako Samuel Engler, Ján Mikuláš, Pavel Kičín, Eduard Heľvigh odchádzali do dôchodku. Nahrádzali ich noví učitelia Júlia Mončoľová a Ernest Hlôška, ktorí po roku 1935 prešli učiť na štátnu školu. Na evanjelickej ľudovej škole od jej založenia až do zániku pôsobilo 50 učiteľov.

   V roku 1935 sa cirkev zriekla udržiavania školy. Vytvorila sa jednotná štátna ľudová škola. V 16-tich triedach sa vyučovali 769 žiakov.

    Od septembra 1941 bola v Klenovci zriadená meštianska škola. Jej riaditeľom sa stal Ján Dianiška, neskoršie Ján Majerský. Naplnila sa 20-ročná snaha o jej existenciu. Súhlas k jej zriadeniu bol vydaný v roku 1920, výučba mala začať v. r. 1921, avšak pričinením niektorých jednotlivcov k tomu nedošlo. Zriadením meštianskej školy, žiaci za ďalším vzdelávaním už nemuseli dochádzať do susedných obcí /peši/.

    Počas Slovenského štátu, v roku 1942 štátna ľudová škola, bola opäť prevzatá pod správu cirkvi,, tak bola zriadená ľudová škola evanjelická AV s dvoma rímskokatolíckymi pobočkami pre rómskych žiakov.

    Počas SNP všetky školy boli poštátnené. Vyučovanie v školskom roku 1944 – 1945 pre povstalecké boje a prechod frontu bolo prerušené. V priestoroch školy boli umiestnení vojnoví civilní utečenci z Ukrajiny, po uvoľnení na čs. vojakmi, neskoršie Nemcami a napokon rumunskou nemocnicou. Vyučovať sa začalo 9.4.1945.

   Podľa nového školského zákona s platnosťou od septembra 1948, školy boli premenované nasledovne: ľudová škola na národnú školu (riaditeľ Ernest Hlôška) a meštianska škola na strednú školu (riaditeľ  Ján Števko).

    Vyučovalo sa v budovách štátnej školy (dnešný dom dôchodcov), obecných budovách (budova v parku a v priestoroch dnešného obecného úradu), cirkevných budovách u Hlôškov (Špeciálna zákl. škola), Heľvigov (pôvodná budova bola na mieste, kde stojí dnešný Zborový dom) a u Kíčinov (budova bola na mieste, kde stojí nákupne stredisko) a v súkromných budovách. Pomenovanie škôl je podľa mien správcov a učiteľov, ktorí v ich budovách bývali.     Nedostatok vyučovacích priestorov sa definitívne začal riešiť až v roku 1950, kedy sa začala výstavba budovy pre strednú školu. Pre nedostatok pracovných síl – remeselníkov, obyvatelia Klenovca boli vyzvaní k pomoci pri zabezpečovaní prác a dovoze materiálu. Pri stavbe bolo odpracovaných 900 (vozových) dní, počas ktorých sa dovážal piesok a 60 m kubických dreva na lešenárske práce a 1500 brigádnických dní. Od septembra 1953 došlo k zlúčeniu národnej a strednej školy na jednotnú osemročnú strednú školu. Po štyroch rokoch výstavby, novostavba bola 9.mája 1954. slávnostne otvorená. Na jej počesť boli pred vchodom vysadené dve lipy, ktoré mali pripomínať tento slávnostný akt. Jej prvým riaditeľom sa stal Ján Števko. Umiestnené boli v nej ročníky 6-8. V tom čase škola patrila medzi najmodernejšie vybavené školy v okolí. V roku 1958 v areáli školy sa začala výstavba budovy školských dielní, ktoré v pôvodnom stave svojmu účelu slúžia dodnes. Od 1.9.1961 bola osemročná stredná škola pretvorená na základnú deväťročnú školu.

    V roku 1968 došlo v našej obci k rozdeleniu ZDŠ-ky na dve a to: í. ZDŠ ročníky 1-5, druhá ZDŠ ročníky 6-9. Počnúc školským rokom 1976/77 obe ZDŠ-ky boli opäť zlúčené. Na základe reorganizácie v školstve od septembra 1982 ZDŠ bola zmenená na základnú školu s ôsmymi ročníkmi. Uzákonením 10-ročnej povinnej školskej dochádzky od septembra 1997 sa škola pretransformovala  na základnú školu s 9-timi ročníkmi, ktorá trvá dodnes.

    Vzhľadom na silné populačné ročníky  v 80. a 90. rokoch vznikol problém, nedostatok vyučovacích priestorov. Tento problém bol riešený v roku 1985 započítaním prístavbou k budove školy. Stavba rýchlo napredovala vďaka brigádnickej pomoci občanov v rámci akcie “Z“. Prístavba do užívania bola odovzdaná 1.9.1988. Do budovy bola umiestnená časť ročníkov I. stupňa, druhá časť bola umiestnená na ulici Partizánskej. Rozšírením vyučovacích priestorov bola odstránená dvoj – smennosť vo vyučovaní na 1. stupni. Každoročným poklesom populácie došlo k zníženiu počtu žiakov, následkom čoho sa vyučovanie postupne sústredilo do dnešnej budovy školy, ktorá svojmu účelu slúži už 50 rokov. Počas 50 ročnej existencie okrem bežnej rutinnej údržby boli prevedené práce investičného charakteru, ako výmena strešnej krytiny, plynofikácia kotolne a rekonštrukcia telocvične. V areáli školy, boli vybudované nové športové zariadenia, ako bežecká dráha, doskočisko, volejbalové ihrisko a sektor pre vrh guľou.                                                                                   

V máji 1998 MŠ SR prepožičalo základnej škole v Klenovci čestný názov Základná škola Vladimíra Mináča.

    Od školského roku 2001 – 2002 ZŠ V. Mináča je školou rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry.

    Za posledných 50 rokov na škole pôsobilo 12 riaditeľov ( Ján Števko, Ján Benco, Pavel Zajac – Gálus, Ján Parobek, Július Lacík. Po rozdelení na prvej ZDŠ Pavel Lehocký a Júlia Štefániková. Ďalší riaditelia: Ondrej hruška, Pavel Jandík, Emil Hlinka, Ján Roman), 130 učiteľov, základné vzdelanie získalo 2850 žiakov. 

     Na klenovskej škole pôsobilo viacero učiteľov, ktorí svojou prácou a oddanosťou poukázali lásku k národu a vlasti. Medzi nich patrí: Karol Salva, významný národovec. V Klenovci pôsobil v. r. 1885 – 1887. Je autor výroku “Čo Slovák – to človek“. Bol vyhlásený za pansláva. Pre svoje presvedčenie musel z Klenovca odísť. Na obecnom úrade je umiestnená jeho pamätná tabuľa a námestie pomenované jeho menom. Ján Tomo, učiteľ, kultúrno-osvetový pracovník. Po vypuknutí SNP pracoval na Generálnom štábe povstaleckej armády. Bol spoluzakladateľom SĽUKu. V rodnom Klenovci pôsobil ako učiteľ, kultúrno-osvetový pracovník. Založil folklórny súbor, cigánsku cimbalovú hudbu, hral a režíroval divadelné predstavenia. Zomrel v roku 1988. Ján Kačáni, odborný učiteľ. Počas SNP pracoval ako člen revolučného národného výboru, za čo bol fašistami popravený v januári 1945. Na jeho počesť vo vestibule školy je umiestnená pamätná tabuľa. Ondrej Hruška, bývalý riaditeľ, počas SNP bol veliteľom vojenskej jednotky v Klenovci. Umrel v roku 1983. Ján Majerský, bývalý riaditeľ počas národnooslobodzovacieho boja pracoval ako člen revolučného národného výrobu. Pochovaný je v Klenovci.

    Klenovská škola vždy patrila a patrí k školám, ktoré dosahujú veľmi dobré výchovno-vyučovacie výsledky. Dôkazom sú aj bývalí žiaci, ktorí vo svojej profesionálnej činnosti dosiahli maximálny vrchol v rámci Slovenska i celosvetového merítka. Patrí k nim:

• Ladislav Bartolomeides, osvietenec, buditeľ, farár, pedagóg, historik. Do ľudovej školy v rodnej obci začal chodiť v roku 1760. Ťažiskom jeho práce z postavenia farára bol aj záujem o históriu a geografiu. Zomrel v roku 1825.
• Mária Bancíková, herečka. V roku 1919 začala navštevovať ľudovú školu v Klenovci. Vysokoškolské štúdium ukončila na Hudobno-dramatickej akadémii v Bratislave. Vďaka jej talentu sa z ochotníckej herečky stala veľká profesionálka. Bola členkou SND a Novej scény. Počas svojej hereckej dráhy stvárnila 125 ženských postáv. Umrela r. 1961. Na jej počesť budove obecného úradu je umiestnená pamätná tabuľa.
• Elena Rampáková – Piaterová, herečka. Narodila sa v roku 1920 v Klenovci, kde navštevovala aj ľudovú školu. Ako dobrá recitátorka prejavila záujem o divadlo. Pôsobila v ochotníckom divadle v Klenovci. Študovala herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Stvárňovala írečité postavy ľudového typu. Vo svojich spomienkach, svoj vzťah k rodnej obci vyjadrila nasledovnými slovami „“Do svojej rodnej obce, do Klenovca rada sa vraciam. Keby som sa ešte raz mala narodiť, ani na okamih by som nechcela prísť na svet v inej dedine, medzi iným spoločenstvom ľudí, medzi inými horami, ako je môj milovaný Klenovec, môj Gemer – Malohont a jeho statočný, pracovitý roľnícky ľud. “Dnes žije v Bratislave.
• Karol Pajer. Ľudovú školu začal navštevovať v roku 1925. V štúdiu pokračoval na učiteľskom ústave. V protifašistickom odboji pri oslobodzovaní mesta Mont-Mochel vo Francúzsku v roku 1944 padol. Za hrdinstvo mu bolo udelené najvyššie francúzske a čs. vyznamenanie, in memoriam Vojnový kríž. Na budove obecného úradu je jeho pamätná tabuľa.
• Doc. RNDr. Pavel Koniar, vysokoškolský pedagóg a vedec. Ľudovú školu v Klenovci navštevoval od roku 1926. Po štúdiu na Prírodovednej fakulte UK sa zameral na taxonómiu a ekológiu vrnikov z ktorých päťdesiat objavil. V rozvoji zoológie je považovaný za zakladateľa tohto vedného odboru u nás. Na znak úcty k jeho dielu v lokalite Skorušina, kde so spolužiakmi prevádzal výskumné práce je umiestnená jeho pamätná tabuľa. Predčasne umrel v roku 1957.
• Vladimír Mináč, spisovateľ, publicista, politik. V roku 1928 začal chodiť do ľudovej školy v Klenovci. Vysokoškolské štúdium na FF Slovenskej univerzity v Bratislave ukončil v roku 1944. Bol tajomníkom Zväzu Slovenských pohľadov, scenáristom filmového štúdia Koliba, poslancom SNR, predsedom MS, spoluzakladateľ Kongresu slovenskej inteligencie. Patril medzi výnimočné osobnosti slovenskej kultúry. Zomrel v roku 1996.
• Doc. RhDr. Miloslav Koniar CSc., vysokoškolský pedagóg. Ľudovú školu vo svojom rodisku začal navštevovať v roku 1931. Vysokoškolské štúdium ukončil na FF UK v Bratislave. Bol priekopníkom a zakladateľom odboru biomechanika. Jeho veľkou záľubou bolo maľovanie. Namaľoval vyše 300 olejomalieb. Výber z nich je venovaný rodnej obci, ktorý zdobí interiér obecného úradu. Zomrel v Bratislave v roku 1999.
• Michal Jakabšic, akademický maliar. Narodil s a v roku 1930 v Klenovci, kde navštevoval ľudovú školu. Vysokú školu Výtvarných umení ukončil v roku 1955. Do svojich umeleckých diel pretavoval trvalý vzťah k rodnému kraju. Ako jediný Slovák v roku 1983 získal Grand-prix na celosvetovej výstave v Paríži. Posolstvo jeho obrazov je trvalý vklad do zlatého fondu Slovenského a celosvetového umenia. Zomrel v roku 2001 vo veku 71 rokov.
• Ing. Július Čajko, Dr.Sc atómový fyzik. Narodil sa v roku 1932 v Klenovci, kde navštevoval ľudovú školu. Vysokoškolské štúdium ukončil na Lomonosovej univerzite v Moskve, odbor atómový fyzik. Pracoval ako vedecký pracovník v Ústave atómovej fyziky v Prahe, bol aj jeho riaditeľom. Zomrel v najproduktívnejšom veku za tragických okolností v roku 1983.
• MUDr. Ján Cibuľa, lekár, prvý prezident Svetového kongresu Rómov. Narodil sa v roku 1932 v Klenovci, kde navštevoval ľudovú školu. Štúdium medicíny ukončil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Natrvalo sa usídlil vo Švajčiarsku. Pracoval ako vedecký pracovník vo farmaceutickej firme. Ako prezident Svetového kongresu Rómov pričinil sa o jeho začlenenie do štruktúr OSN. Za celoživotné medzinárodné zviditeľnenie  Rómov bol roku 2000 v nominácii medzi uchádzačmi na udelenie Nobelovej ceny mieru. Dnes žije v Berne.
• Pavel Vančík, dramaturg a scenárista, narodil sa v roku 1934. Absolvoval divadelnú fakultu VŠMU. Pracoval v televízii ako dramaturg, zdramatizoval viac ako 10 filmov. Je autorom divadelnej hry pre deti “Vykúpené šťastie“ ktorá sa hrala aj v Klenovci.
• Doc. RNDr. Igor Tomo, narodil sa v roku 1944 v rodine klenovského učiteľa Jána Tomu. Absolvoval prírodovedeckú fakultu UK, pracuje ako docent na lekárskej fakulte UK v Bratislave. Okrem svojej pedagogickej činnosti sa venuje publikovaniu článkov zo slovenských a regionálnych dejín.
• Július Molitoris, narodil sa v roku 1927, študoval na filozofickej fakulte UK, bol šéfredaktorom vydavateľstva SAV, nakladateľstva Osveta a Obzor. Vydával populárny knižný kalendár Priateľ rodiny. Po odchode na dôchodok venuje sa regionálnym dejinám ako redaktor Gemerských zvestí. Publikuje články o svojej rodnej obci.

    Ďalším úspechom klenovskej školy sú absolventi, ktorí ďalšom štúdiu dosiahli vysokoškolské vzdelanie, v oblasti medicíny, inžinierstva technického, ekonomického, poľnohospodárskeho, lesníckeho, vojenského smeru, v oblasti prírodných a humanitných vied, práva, múzických umení, teológie a učiteľstva. K nim patria absolventi, ktorí dosiahli stredoškolské vzdelanie. Dnes mnohí z nich sú vynikajúci manažéri, úspešní podnikatelia. Úspechom sú aj dobrí rôznych robotníckych profesiách a remeslách. Žiaľ, sú aj takí, ktorí nezískali vzdelanie poskytované základnou školou.

  Predškolská výchova trvá v našej obci takmer 60 rokov. Prvá materská škola bola otvorená od 1.9.1945 s jednou triedou, postupne pribudla druhá a tretia trieda. Pre lepšiu pripravenosť rómskych detí pred vstupom do ZŠ v roku 1975 bola zriadená druhá materská škola. Pre malý počet žiakov 30.6.1995 bola zrušená. Od septembra 1985 bola daná do užívania nová budova MŠ na ulici SNP. Svojmu účelu slúži dodnes.

    V októbri 1950 pre mentálne postihnuté deti bola otvorená Osobitná škola. Trvala do júna 1971. Narastajúci počet mentálne postihnutých detí, bol dôvod pre jej znovuotvorenie od 1.9.1985 s jednou triedou, postupne sa rozširovala o ďalšie triedy. Dnes je ako Špeciálna ZŠ.

    V katastrálnom území Klenovca v oblasti Javorina – Staré pole v roku 1940 bola zriadená ľudová škola. Vyučovanie začalo v roku 1941. Pre nedostatok priestorov bola presťahovaná do novopostavenej dvojtriednej ľudovej školy v Skorušine. Odtiaľ postupne do Základnej školy v Klenovci boli preložené ročníky 6 – 9 neskoršie aj ročníky 1 – 5. Škola v Skorušine bola zrušená v roku 1972.